najkrasi vecer
Bol piatok 21.1.2011 asi 18:20. Stretli sme sa. Zvítali sme sa obvyklým objatím a on vyčaril ten úžasný úsmev, ktorým ma vie vždy dostať. Šli sme cestou ku mne domov, rozprávali sme sa, smiali sa a vyzeralo to na dokonalý večer. Keď sme prišli usadil sa na sedačke, zapol fb a pustil hudbu. Po 10 minútach otvoril fľašu a obom nám nalial. Ja som nám zatiaľ naliala pohár džúsu, pripili sme si a ja som šla vypiť svoj pohár do kuchyne. Vrátila som sa späť. Pozerali sme videá a vypili sme ešte 2 kolá. Po troch sa mi už začal točiť svet. Denis mal zo mňa očividnú zábavu, pretože sa na mne neprestajne smial, aká som smiešna, keď som opitá. Najväčšiu zábavu mal z toho, keď som po rozliatí minerálky prišla s fénom do izby a začala som fénovať, už skoro suchý koberec. Potom sme si dali posledné 4. kolo .. To ma úplne vzalo a začala som byť poriadne opitá. Chvíľu sme pozerali videá a potom sa vyzliekol, ľahol si a povedal, aby som doniesla niečo, čím ho môžem masírovať. Šla som do kúpeľne a vzala som prvé telové mlieko, ktoré som videla. Vrátila som sa späť do obývačky a sadla som si na zem vedľa neho. Zapla som video, podľa ktorého som ho mala údajne masírovať, a začala som. Celý čas mi hovoril, aby som si na neho sadla, že takto je to pre nás oboch nepohodlné, ale mne pripadalo divné si na neho sadnúť. Po 3 minútach omieľania toho istého dokola som si na neho sadla. Bolo to.. zvláštne. Prechádzala som rukami po jeho chrbte ale poriadne som to ani nevnímala. Bola som opitá. Asi po 10 minútach som skončila. Obliekol sa a ja som si sadla na sedačku. Bolo mi zle. Nevnímala som nič okolo seba. Bezvládne som sedela na rohu sedačky, hlava mi padala dozadu. Zrazu som spadla, ľahla som si na sedačku a hlava mi spadla do vankúšov. Cítila som, že som mám strašne priblbý úsmev, ale v tej chvíli mi to bolo jedno. On si sadol vedľa mňa, posadil ma a povedal: „Eli.. nemôžeš ležať.. musíš si sadnúť.“.. Rukami ma hladkal po tvári a vedela som, že sa na mňa pozerá a usmieva sa. Hlava mi opäť spadla dozadu a on ma zasa zodvihol. Pohladkal ma po tvári a ja som zacítila, ako sa jeho pery prvý krát dotkli tých mojich. Dal mi pusu a začal ma bozkávať. Nevedela som čo mám robiť, bola som zmätená. Nečakala som to a bola som tak opitá, že som nevládala urobiť nič. Po chvíli prestal a ja som sa zase zvalila na gauč, kde som len zatvorila oči a skoro som zaspala. Pustil hudbu a postavil ma. „Eli, ideme tancovať. Musíš to dať zo seba von.“ Netušila som čo robí, a ani to , čo robím ja. Vlastne, na tento moment si vôbec nespomínam. Ďalej si už pamätám len môj pobyt pri záchodovej mise, kde už bola aj Vladka a mne bolo strašne zle. Všetci mi dávali bublinkovú vodu, z ktorej mi bolo ešte horšie ako keď som ju nepila. Vracala som . Pamätám si len, ako pri mne sedel a hovoril mi, že to mám dať zo seba von. Po tomto, si už pamätám len to, ako ma niesli všetci traja do spálne, aby som si ľahla a zaspala. Položili vedľa mňa vedro a nakázali Denisovi, aby sa odo mňa ani nepohol. A on tak aj spravil. Ľahol si vedľa mňa, ja som ho chytila ako veľkého plyšového medvedíka a zaspala som . Zobudila som sa asi po pol hodine. Denis stále ležal vedľa mňa a hneď sa ma pýtal, ako sa mám . Bolo mi.. dobre. Začala som sa mu ospravedlňovať. Že ma mrzí, že musí vidieť Miloša a Vladku spolu. Že to tak byť nemalo. Že som to tak nechcela, no on sa len usmieval a hovoril, že je to v poriadku, že to ON sa ospravedlňuje mne zato, že ma tak opil. No mne to bolo jedno. Po vzájomnom ospravedlňovaní sa, sa na mňa milo usmial a povedal: „ Eli.. choď si vypláchnuť ústa, zvracala si“. Ja som sa začala strašne smiať na tom, ako milo a s kľudom mi to povedal a vlastne všeobecne na tom, ČO mi povedal. Šiel so mnou do kúpeľne, kde som si vypláchla ústa a vrátili sme sa spät do spálne. Ľahli sme si a on ma chytil za ruku. Mala som ju studenú. Začal ma po nej hladkať, a ja som sa k nemu len pritúlila, zavrela oči a na nič nemyslela. Po chvíli sa ku mne nahol a znova ma pobozkal. Bolo to iné ako to pred tým. Vnímala som to a poddala som sa. Bolo to krásne. Nikdy som si nemyslela, že to niekedy zažijem s práve s ním. S mojím najlepším kamarátom, ktorého som však nikdy len ako kamaráta nebrala. Bozkával ma pomaly a nežne. Páčilo sa mi to. Prestal. Zakončil to dvoma bozkami na ústa a opät si ľahol. Nevedela som čo mám hovoriť. Bola som ticho. Zase som sa k nemu pritúlila. Chvíľu nastalo trápne ticho a po chvíli povedal: „ Jéj.. ja som tvoj prvý. To je.. divné.“ Začali sme sa smiať a rozprávať o všetkom možnom. Medzitým sme chodili stále na wécko a on ma vždy poslušne odprevadil až k dverám, asi preto, aby sa mi náhodou niečo nestalo, počkal ma, šla som si umyť ruky a odprevadil ma naspäť do spálne. Ľahol si a vystrel ruku tak, aby som ho za ňu chytila. Poslúchla som. Zase sme sa rozprávali a po chvíli sa znova naklonil a začali sme sa bozkávať. Bola som mimo. Zo všetkého čo sa deje. Opila som sa, ležím v spálni so svojim najlepším kamarátom a bozkávali sme sa. Nerozumela som tomu a popravde tomu nerozumiem doteraz. Prišlo mi to také krásne až to je pre mňa neuveriteľné, že sa to naozaj stalo. Bolo už asi 10 hodín a on mal ísť domov. Postavil sa k oknu a zavolal mamine. Tá mu dovolila ostať dlhšie a on si ľahol na posteľ z opačnej strany. Ja som si sadla, chvíľu sme sa rozprávali a po chvíli povedal: „Daj mi pusu“ . Nahla som sa k nemu a vlepila mu 2 pusy. Taká šťastná ako som bola vtedy som ešte nikdy pred tým nebola. Do kúpeľne vletela Vladka „ no čo vy dvaja? Už ste spolu?“. Usmiali sme sa a obaja sme naraz povedali, že nie. Vladka ešte niečo povedala, ale to som už nestihla zaregistrovať. Všetko sa opakovalo odznova. Rozhovory, smiech aj ticho. Vstal a povedal, že je veľa hodín. Podišiel k oknu a ja som si ľahla k nohám postele. Pozrel sa von oknom, chvíľu tam stál, otočil sa, prišiel o posteli, nahol sa nado mňa, rukami sa podoprel a znova sme sa bozkávali. Tento krát sa mi to páčilo najviac. Bolo to také nečakané a krásne. Zaborila som ruku do jeho vlasov a druhou rukou som ho chytila. Trvalo to asi najdlhšie. Vedela som, že je to už posledný krát. Odtiahol si a dal mi ešte posledný bozk. Musel ísť. Vyšli sme zo spálne, obliekol sa, vzala som Badyho a išla som ho odprevadiť. Vyšla som von v pyžame a vetrovke, ale keďže bolo pol 12 bolo mi to úplne jedno. Prešla som s ním niekoľko metrov, objali sme sa, usmiali sa na seba a už som videla len jeho stále vzďaľujúcu sa postavu ako mizne v tme. Bez akéhokoľvek rozmýšľania o tom, či to bolo správne a či to ľutujem, môžem povedať, že to bol ten najkrajší večer v mojom živote strávený s tým najúžasnejším chlapcom akého poznám.