Moj pribeh je o mne a o mojom priatelovi ktoreho neskutocne milujem. Zacalo sa to dnom ked som sa necitila dobre a povedala som priatelovi ze som asi tehotna, nevedela som to na isto ale vsetky tie priznaky co som mala a moje spravanie bolo neznesitelne! Tak som si hned na druhy den urobila tehotensky test a ten bol pozitivny kupila som dalsi a tak tiez bol pozitivny! Povedala som to priatelovi a obaja sme sa velmy tesily kedze testy nie su vzdy 100percentne tak som sa rozhodla ist k doktorke aby sme si boli isty. Ked som tam sla a povedala mi ze som tehotna velmy som sa tesila a utekla domou k priatelovi oznamit mu tuto spravu, ked som mu povedala velmy sa tesil a ja som od stastia plakala. Po tyzdni sme sa sa priatela opytala kedy to povieme jeho a mojim rodicom a on povedal ze hned teraz, tak sme sli dole a zavolali si jeho mamu ktorej som to oznamila, ta sa tak isto potesila. Kedze moj priatel mal 18 tak to nebolo az take hrozne povedat to jeho mame. U mna to bolo horsie ja som mala 15 a velmy som sa bala to povedat svojej mame plakala som cely vecer a na druhy den sme sa rozhodli ze to pojdeme povedat mojej mamke. Prisly sme ku nam vsetko bolo v pohode okupali sme sa a potom sme si ju zavolali do kuchyne, ked prisla tak obaja sme boli ticho a priatel mi povedal ay som to povedala ja nestihla som zacat ked mi mamka povedala: \"nehovor ja viem si tehotna\"! ja som jej povedala ze ano. Ona sa zacala smiat a povedala ze asi dostane infarkt. Povedala aby sme isly k chlapcovi domou a ze sa zajtra ked sa vrati z prace porozpravame...neskutocne som sa bala plakala som lebo som nevedela ako prebehne zajtrajsi rozhovor...No na dalsi den ked sme prisly domou ona sa nas opytala ako si to vsetko predstavujeme a co chcem robit dalej. Ja som jej povedala ze si to chcem nechat a tak to chcel aj moj chlapec takze o potrate nepadlo z nasej strany ani slovo... Bola som stastna ze to mama zobrala dobre! Horsie bolo ze som v ten vecer zacala krvacat a isly sme s priatelom do nemocnice povedali sme to mojej mame a ta nas tam zaviezla...Boli sme tam dlho ked mi asi po 2hodinach povedali ze som asi potratila ale nevedia to naisto tak ma objednali za 2dni na ultrazvuk. Neskutocne som plakala nevedela som co mam robit nechcela som prist o svoje babetko! Presli dva dni a ja som sla na ultrazvuk kde mi povedali ze babetku je vidiet hlavicka a rucicka, tesila som sa velmy a myslela som si ze bude vsetko v poriadku no nebolo to take ako som si predstavovala v nemocnicy ma objednali na odber krvy ked mi pobrali krv ozvali sa mi a povedali mi ze musim prist znovu pretoze moje hormony idu dole a zevraj to je v poriadku o tom zeby som mohla potratim mi nepovedali, takto som chodila na odber krvy cely tyzden az raz som sa zdivila ked mi nezavolali a tak som myslela ze je vsetko v poriadku pomaly som prestavala krvacat a s chlapcom sme sa tesily. Az ked mi moja mama doniesla tehotensky test a povedala aby som si ho urobila ja som ho spravila a vysiel negativny v tej chvily som nevedela co mam robit. Bola som smutna nestastna. Dokonca mi mama povedala ze som si to cele vymyslela citila som sa hrozne a tak som sla hned rano k doktorovi aby mi povedal co sa stalo. Prisla som a povedal mi ze som potratila v 3mesiaci zavolal do nemocnice aby sa uistil a tam to potvrdily. Odisla som s placom domou preplakala som cely den...! S mamou som sa nerozpravala nemala som nikoho len mojho priatela ktory stal pri mne! Teraz uz preslo pomaly 6mesiacou a ja som sa s tym este nezmierila stale si to vycitam co som spravila zle. Nedavam to najavo ale velmy ma to pri srdiecku boli niekedy dokonca aj placem ked vidim male dietatko, teraz ked si predstavujem ake by to bolo keby sa nic s toho nestalo a ja by som za mesiac isla rodit porodila by som si krasnu dcerku alebo synceka drzala ich v ručkach a vychovavala ich!Davala by som im svoju lasku a vsetko ostatne! Nikdy som si nemyslela ze taketo nieco sa ma dotkne tak velmy ako sa ma to dotklo vycitam si vsetko rozmyslam preco sa to stalo ale dvovod neviem a nikdy sa ho nedozviem. Velmy ma to trapi a dala by som aj zivot za to aby som mohla vratit cas a dat vsetko do poriadku chcela by som byt znovu tehotna tento krat stastne tehotna!!! Je mi za mojim babetkom smutno kazdu jednu sekundu v mojom zivote nikdy na tuto stratu nezabudnem je to nieco naco ziadna zena v zivote nezabudne...kazdy vravi ze na vsetko treba svoj cas ale ja som prezila co som prezila a viem ze nie je ziadna sanca nato zabudnut! Mam do srdca vyritu velku dieru! Je to strata mojho babetka ktora sa uz nezahoji a bude ma boliet navzdy! Nikdy som ta nevidela ani nedrzala na ruckach nikdy som nemala sancu ta pobozkat no aj tak ta velmy milujem a nikdy na teba nezabudnem...V mojom srdiecku mas velke miesto ktore tam bude navzdy, aj ked predu roky stale na teba budem mysliet a dufat ze sa mi raz vratis! Verim ze sa namna s laskou pozeras ako malinky anielik...Milujem