smutny pribeh
Boli sme najlepší kamaráti v škôlke, no on ma mlátil :( bolelo ma to, lebo už vtedy som cítila prťavú lásku k nemu(bolo to len malinké nadšenie detského kamarátstva)....bol uzavretý, nikomu nič nepovedal, všetko riešil bitkou....tichučko sme sedávali a kreslili, on kreslieval vždy čiernou pastelkou....v dectve mal doma asi dosť problémov....neviem ako, no keď ma stále mlátil, stále má prenasledoval všade kde som chodila - bála som sa ho, začala som ho nenávidiet.....od škôlky sme sa 5 rokov nevideli....cely ten čas som ho nenavidela - priama som si aby som ho už nikdy nevidela - túžila som po tom aby sme sa už nikdy nestretli....no v jedno leto som prišla zo zahraničia....prišli po mňa rodičia do BA, keď sme prišli ku nám, vystupovala som z auta, podržal mi dvere....nevedela som že je to on, no vedela som dve veci - keď som sa mu pozrela do očí....tie oči som už videla a znamenali pre mňa veľa....s druhé - niečo sa vo mne pohlo....zmizla tá najväčšia nenávisť ktorú som vedela cítiť....zamilovali sme sa do seba v ten istý okamih....ON a môj bratranec boli najlepší kamaráti, vlastne aj spolužiaci....začali sme spolu chodiť všetci traja von, vždy sme mali čo robiť, no po čase nás to prestalo baviť, tak chalani vymysleli \'nový program\' - cigarety....chodili sme tak dva roky von fajčiť, nadávali sme na svet, hrali sme sa na veľkých....povedali by ste si ,,bože, aké nespratné malé krpce....\"....ja som ho celý ten čas ľúbila....doťahovali sme sa....bratranec mi referoval ako sa o mne rozprávajú, že je do mňa riadne buchnutý....no prestali sme spolu chodiť von, ja som začala chodiť s rôznymi chalanmi....pritom som stále ľúbila jeho....on mal tiež zatiaľ jednu babu a potom neskôr druhú, ani s jednou nevydržal viac ako tri týždne....baby ho momentálne majú radi, lebo je výzorovo presne ideál väčšiny báb....a vyrástol z neho celkom chalan á la frajer ktorý priťahuje každú bez výnimky....na takého sa hrá....moja kamarátka s ním prednedávnom písala....pýtala sa ho, či by so mnou nechcel chodiť, on jej odpovedal, že by mi dal šancu, má ma rád, ale už ma nepozná, zmenila som sa, on sa zmenil tiež a ja som celý týždeň na intráku....no v mojom srdiečku je stále :/....nenapísala som všetko čo sme prežili....pre mňa to sú nezabudnuteľné časy....teraz sa už nestretávame... a keď sa stretneme, len sa na seba pozrieme ale nepozdravíme sa....v piatky po birmovaneckých omšiach sa dakedy vidíme, jeden piatok, obaja sme šli so svojimi kamarátmi po omši von....šli sme ako dve partie nie moc ďaleko od seba....sledovali sme jeden druhého, nevie. či sa aj on tak cítil, no ja som sa cítila ako kedysi keď sme chodili von spolu....vždy cítim motýle v bruchu....no sledujem že sa zo mňa stáva baba, ktorá by najradšej chlapa namotala, pohrala sa, užívala si a odkopla ho....niežeby som nemala srdce, každý z nás ho má, no iní halani pre mňa nemajú priveľkú cenu, lebo pre mňa je už 5. rok dokonalý len jeden....je to hnusné, kruté....no ON pre mňa znamená lásku, nedosiahnuteľnost a neodolateľnosť zároveň....toto leto som prežila letnú lásku, no bolo to len letné vzplanutie, ktoré by tak, či tak zkončilo, už len kvôli tomuto....